Recenzia kino Do neznáma star trek recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Cinemart Tretí diel reštartovaného Star Treku (tzv. Restartreku) bol dopredu očakávaný ako potenciálny malér veľkosti červiej diery. Režisérsku štafetu totiž prevzal 43ročný Justin Lin, ktorý poslednú dekádu robil štyri diely série Rýchlo a zbesilo. Prerod pôvodne skôr premýšľavej sci-fi série na akčný, povrchne efektný trhák sa zdal byť zavŕšený. Kým predchádzajúci režisér J. J. Abrams sa – okrem odleskov svetla do objektívu kamery – hral veľa s nostalgickými odkazmi, v prípade Lina sa dalo predpokladať, že sa nebude ohliadať späť a poletí si to na plný warpový pohon „do neznáma“, ako znie ostatne podtitul filmu. L enže Star Trek dokazuje, že aj filmy oveľa viac stoja na výkone celej posádky než len poveloch kapitána. A vzhľadom na to, že posádka pred kamerou aj za kamerou zostala viac-menej zhodná, nezvrháva sa tretí diel do ničoho, čo by úplne zradilo pôvodné seriálové korene. Sledujeme len evolúciu a ako vieme, evolúcia znamená, že vznikajú nové, väčšinou rýchlejšie tvory. Pozícia Star Treku v dejinách sci-fi je každopádne pozoruhodná a tvorí jeden z vrcholov žánrového štvoruholníka, kde zvyšné tri vrcholy predstavujú 2001: Vesmírna Odysea, Hviezdne vojny a Votrelec. Každá z vesmírnych sci-fi z budúcnosti potom nejakým spôsobom nadväzuje na jeden z týchto štyroch modelov. Avšak zdá sa, akoby Star Trek nebol – už len vzhľadom na počet filmov a televíznych sérií – úplne pevne definovaný. Má v sebe niečo zo vznešenosti a pomalosti Vesmírnej Odyssey, zároveň dostatok laserovej akcie a intergalaktických bitiek z Hviezdnych vojen, občas hororové momenty a hlavne ideu akejsi takmer všemocnej inštitúcie, ktorú vo Votrelcoch zastupovala nadnárodná korporácia Weyland, v Star Treku zase Federácia ako spoločenstvo národov. Star Trek sa na rozdiel od všetkých ostatných spomínaných sérií líši menšou mierou osudovosti, pátosu alebo beznádeje. Nevyzdvihuje sa nikdy ani k nejakým duchovným odhaleniam, objaveniu tajomstva vesmíru, života a tak vôbec (ako Odyssea), neoperuje sa tu so žiadnou tajomnou vesmírnu silou, ktorá prestupuje všetkými bytosťami (ako Hviezdne vojny), ani neklesá k nihilizmu, že všetko je biznis, alebo krutá hra bohov (ako Votrelec a Prometheus). V Star Treku sa všetko rieši racionálne, vedecky, pozitívne a demokraticky. Žiadna iná séria neponúka žiarivejší obraz budúcnosti, kedy sa ľudstvo dokáže dohodnúť s inými národmi a rasami z rôznych častí vesmíru, a minimálne, v rámci Federácie, pestovať ukážkovú multikultúrnu spoločnosť. A to všetko bolo vymyslené dávno pred tým, než sa začal používať pojem multikulturalizmus. Keby sme ale boli presnejší, Star Trek zosobňuje skôr komunizmus, spoločnosť bez peňazí, kde je ale aj tak všetkého dostatok, čo je vykúpené istou nutnou uniformnosťou a podriadením vyššiemu celku a ideálom. O všetkom sa diskutuje a vyhráva ten, kto má presvedčivejšie dôkazy, avšak vždy sa hľadí na väčšinu a jedinec sa pre ňu musí obetovať. Technofilní diváci, ktorým sa páčia hlavne teleporty a hlášky o „aktivácii štítov“ či „prevádzaní energie z jadra cez relé kamkoľvek inam“, sa nemusia nutne tešiť z toho, že Star Trek svojím vizionárstvom prekonáva súčasný kapitalizmus a náš pestovaný individualizmus, ale na to, aby sa s tým dokázali lepšie popasovať, slúžia dva stále sa opakujúce motívy. Prvým je vzťah medzi kapitánom Kirkom a poručíkom Spockom, z ktorých jeden zastupuje divokú spontánnosť a princíp individuality a druhý racionalitu a kolektivitu. Existujú rôzne divácke fanúšikovské tábory, ale jeden človek môže pri sledovaní striedavo fandiť obom postavám. Druhým motívom, ktorý nás udržiava v relatívnom pokoji, je častý motív asimilácie na kolektívnu bytosť. To sa ukazuje ako hranica, kam postavy ani celá séria nechcú dôjsť. Posádka Star Treku funguje ako súbor individualít, z ktorých každá je jedinečná a vie niečo iné, zatiaľ čo ich protivníkom od Borgov cez Romulanov až po nepriateľov z tretieho Star Treku táto individualita chýba. Séria Star Trek stále rešpektuje jedinečnosť a vyjadruje strach z mentality včelieho úľa, kde jedinec neznamená vôbec nič. Bezmyšlienkovitosť sa teda nakoniec nekoná ani v trojke „Restartreku“. Lin len demonštruje, že aj myslenie musí byť rýchle a zbesilé, aby obstálo v dnešnom chvatnom čase. Dopustí pritom aj také scenáristické rúhanie, ako že nechá zničiť loď Enterprise, posádku rozpráši po okolí osamelej planéty a záverečnú bitku postaví nie na obraze, ale na zvuku, kedy pomocou melódie anarchistickej piesne Sabotage od Beastie Boys narúša nepriateľské komunikačné vlny. Scenár je dielom jedného z hercov a kráľa geekov, Simona Pegga, ktorý celoživotne točí filmy o filmových fanúšikoch (Súmrak mŕtvych, Jednotka príliš rýchleho nasadenia, Paul), a teraz sa ako fanúšik prifaril k jednému z najväčších kultov všetkých čias. A nevedie si vôbec zle. Film srší aj napriek dramatickej udalosti vtipom, má dostatočne epický rozmer a pritom nie je zbytočne preťahovaný. Mierne starnúce postavy síce chvíľu riešia zmysel existencie, ale na konci sa zmieria s tým, že im stačí napiť sa dobrého alkoholu. Medzi letnými blockbustermi zatiaľ nič lepšie nevzniklo, aj keď, priznajme si, že tento rok to nie sú žiadne žatvy. Star Trek: Do neznáma Réžia Justin Lin Scenár Simon Pegg, Doug Jung, Roberto Orci, Patrick McKay a ďalší herecké obsadenie Chris Pine, Zachary Quinto, Zoe Saldana, Karl Urban, Simon Pegg, John Cho, Anton Yelchin, Idris Elba, Sofia Boutella V kinách: od 18. augusta | Hodnotenie: Pozitívne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik Youtube www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu